Úspech je miesto, nazývané Cohiba

autor: Peter Littmann

40-hodinový pracovný týždeň? Väčšina ľudí, ktorých poznám, sa snaží zvládnuť 40-hodinový pracovný deň... Takto alebo podobne znie krédo „nenahraditeľných“ chvastúňov. Pre nich platí pravidlo: Kto má už budúci týždeň voľný termín, je neúspešný alebo neobľúbený. K tomu sa pridáva presvedčenie: „Význam človeka spoznáte podľa toho, čo robí vo voľnom čase.“  A tam sa behá, maľuje, varí a záhradkárči ako o závod.

Pravdepodobne to večné naháňanie slúži vyhýbaniu sa nebezpečenstvám: koniec-koncov pokoj a pohoda prinášajú riziko, že človek by mohol omylom začať premýšľať. Jedna – rastúca - menšina však predsa len miluje práve toto. Vo voľných chvíľach sa stiahne do kresla, obloží sa vyberanou čokoládou, šálkou vynikajúceho čaju alebo pohárom červeného Bordeaux – a poriadnou cigarou.

Najneskôr teraz spustí protifajčiarska lobby krik. Tu však nie je reč o 20 cigaretách denne, ale o príležitostnej kultivovanej cigare. Nemyslíme fajčenie zo stresu, ale naopak: opojné dymové uvoľnenie.

A skutočne: kvalitné  cigary idú na odbyt ako teplé rožky. Podľa údajov britského portálu BBC predaj kubánskych cigár vzrástol  v minulom roku o 8 percent. Vyplýva to z  hospodárskych výsledkov kubánskej firmy Habanos, ktorá je preslávena značkami ako Hoyo de Monterrey , Partagas, či  H.Upmann.  Európa zostáva i naďalej najväčším trhom Habanos, teda ručne vyrábaných prémiových cigár. Pritom dobré cigary pochádzajú medzičasom aj z Nicaragui, Mexika alebo Dominikánskej republiky. Aj z týchto mnohé skončia na rastúcom trhu západnej Európy.

Radi si myslíme, že Európania znovuobjavili voľný čas, lebo ten cigara vyžaduje. Už Petit Corona vám poskytne 30 minút pôžitku, na správne vyfajčenú Cohibu si musíme vyhradiť celé hodiny. No renesancia nadčasovosti je nepravdepodobná. Zdá sa, že mechanizmy sú komplikovanejšie.

To, že fajčenie a reklamu na tabakové výrobky práve všade obmedzujú, vracia modrému dymu atraktívnu, napínavú a hriešnu auru. Ako veľmi zákazy stimulujú atraktivitu, sa dá na cigarách krásne ukázať: v USA boháči všemožnými trikmi plnia svoje humidory kubánskymi cigarami. S vkusom to súvisieť nemôže, lebo mnohí z týchto ľudí pijú biele víno s kockami ľadu. Nie, to až prísne obchodné embargo malého ostrova urobilo z kubánskych cigár v USA horúci tovar.

Na druhej strane, cigarety, napriek zákazom fajčenia, ostávajú šik len v obmedzenom rozsahu. V zozname povolaní ľudí fajčiacich cigarety sú na prvých miestach stavební robotníci, šoféri autobusov a vodiči kamiónov: 52 % z nich siaha po cigarete pravidelne. Medzi lekármi, lekárnikmi a učiteľmi fajčí len 18 %. Kto má intelekt, či dokonca vzdelanie a sociálne sa orientuje smerom nahor, drží sa spravidla od Marlboro a spol. ďalej.

Súčasne sa v mnohých západoeurópskych mestách otvorili cigarové salóny. Napriek tomu, že vo väčšine krajín je fajčenie vo verejných priestoroch a reštauráciach zakázané, v týchto nóbl zariadených priestoroch sa fajčiť smie, na výber je často naozajstné menu: dobré cigary sú „light and smooth“ alebo „rich and full-bodied“. Či všetky kluby prežijú, je vo hviezdach, ale ich odkaz publiku je mocný: Cigary sa fajčia na miestach, kde sa snúbia glamour, úspech a dobrý vkus.

 

Ako to v úspešných príbehoch často býva, za víťazstvom cigary stojí marketing. Odkedy v roku 2000 francúzsko-španielske konzorcium Altadis kúpilo 50%-ný podiel štátneho kubánskeho cigarového monopolu Habanos, riadi sa presadenie na trhu pravidlami marketingového umenia. Každá sorta cigár má vlastnú tvár, existujú rarity, zberateľské kúsky, limitované edície a na ich skladovanie v domácej obyvačke hermetické humidory, všetko v najlepšej kvalite. Rovnako ako slogan pre najslávnejšiu zo značiek, ktorá ešte v  časoch „pred marketingom“ bola zhotovená len pre Fidela a jeho hostí: „Success is a place called Cohiba.“ Úspech je miesto, nazývané Cohiba. A tam sa teraz chcú dostať všetci.