Pánsky časopis pre „zúrivú beštiu“
Homeopatia je druhom alternatívnej medicíny, kde sa podobné lieči podobným. Choroby sú z tela vypudené silne riedenými substanciami, ktoré u zdravého človeka vyvolajú symptómy rovnaké, akými trpí človek chorý. „Business Punk“ je ekonomický časopis pre mužov, ktorý si zjavne predpísal homeopatickú liečbu. Znechutenosť je evidentná.
Krízu sa podarilo ako-tak dostať pod kontrolu a šéfovia bánk už dávajú testosterónom nabité rozhovory a dostávajú znovu vysoké bonusy a zvyšok ľudstva akurát tak bolí hlava a pýta sa: Čo teraz? Čo urobíme s dlhmi za konjunkturálne balíky a čo s našimi kontrolnými orgánmi? Akú vodcovskú silu potrebuje náš svet a kde ju vziať?
Školsko-medicínska odpoveď na tieto otázky prichádza z Bostonu, kde študenti Harvard Business School na konci štúdia skladajú akýsi druh Hippokratovej prísahy pre manažérov, sľubujúc, že v budúcnosti budú slúžiť všeobecnému blahu a nielen prízemnému mamonu. Alternatívna medicínska odpoveď prichádza z Hamburgu, kde chce ekonomický časopis životného štýlu „Business Punk“ chorobu vyhnať jej spúšťačom. Ich slogan znie: „Ide o pohľad na ekonómiu z opačnej strany výšky obratu a prognóz zisku“ a k tomu patriacich punkerov. Kým zarábajú milióny, zúri v nich beštia. Ich vonkajší postoj je Whatever a vnútorný škeriace sa Fuck you. Časopis je určený pre ľudí, pre ktorých „sú hodinky iba ukazovateľom odporúčanej rýchlosti a spánok iba nutným zlom, pretože po skončení pracovnej doby idú oslavovať s kolegami alebo priateľmi, často až do rána. Ak je vám tento životný štýl známy, ste u Business Punk správne.“ Prívrženci tohto štýlu sa evidentne vyznačujú tým, že kravatu majú uviazanú na čele miesto na krku, ako sa nám to prinajmenšom snaží vsugerovať reklamná kampaň.
Nepoznám podnikateľský život, aký sa nám snažia predstaviť redaktori tohto časopisu a ešte som nikdy nevidel prudký pracovný vzostup len preto, že si niekto viazal kravatu na čelo. Naproti tomu skúsenosť učí, že „bez výšky obratu a prognóz zisku“ nefunguje ani žiadna ekonomika, ani žiadna krčma. Tam, kde však ekonomika existuje, idú všetci páni, pre ktorých majú hodinky iba poradenský charakter, ostatným svojou nepresnosťou na nervy, okrem toho stretnutia často prespia. Obe veci len ťažko podporia kariérny rast.
Prísť nevyspatý s opuchnutými očami ide ešte ako-tak na konferenciách. Aj to sa odporúča iba tým, ktorí sú už hore. Richard Branson, ktorý sa objavil na titulnej strane jedného z čísiel, sa za rečnícky pult rád postaví s opicou z predchádzajúcej noci. Existujú i firmy, kde jednou z nevyhnutných kvalít správneho šéfa je piť s kolegami do štvrtej ráno a následne o ôsmej mať čerstvý prezentáciu pred 400 poslucháčmi. Žiadny takýto šéf nenudí zamestnancov 250 krát v roku, kedy by triezvy presne o šiestej ráno začal pracovný deň. Ten, kto svoju asistentku pokladá za „pokušenie v predsieni“, ako to opisuje časopis, alebo v kancelárii používa „škeriace sa Fuck you“, neriskuje žalobu za sexuálne obťažovanie iba v USA. Takéto podnikateľské riziká sú pri nasadení v zahraničí nevhodné a ten, kto chce ísť hore, by radšej nemal mať takýto záznam v osobnej zložke.
Nakoniec nie je rozhodujúca iba otázka, či tento plátok zaoberajúci sa krízou storočia zvolil ten správny obsahový i štylistický tón. Dôležité je, či presvedčí inzerentov a čitateľov. Členovia predstavenstva sú koniec koncov tiež iba manažéri a žiadni punkeri, a či chcú byť objektmi takýchto kampaní, ukáže čas. Vyvstáva ešte otázka, či sa pracujúci ľud stotožní s rebelujúcimi manažérmi. Niekomu tento rýdzo chlapsky orientovaný časopis polezie na nervy, inému frivolný tón príde vtipný, ale svet zobrazovaný v „Business Punk“ má s podnikateľským životom spoločné asi toľko, ako fotografie vychudnutých modeliek so skutočnými ženami. Celkovo je časopis „Business Punk“ zábavný, ale nie zdraviu prospešný. Pravdepodobne ani pre vlastných tvorcov nie.
