Kniha džunglí na krku
Predstavte si muža ako výškovú budovu v meste. V horných poschodiach sedia tí, ktorých vedenie považuje za riadiaci prvok podniku, avšak v skutočnosti často rozhoduje stredný manažment, teda stred tela – nie vždy však k celkovému prospechu. Celok emocionálne aj intelektuálne reprezentuje logo umiestnené vpredu na budove a rovnako ako sú na budovách často gigantické svetelné reklamy, nosí i muž kravatu. Ukáž mi, čo nosíš a ja ti poviem, kto si.
V protiklade s firemným logom, ktoré by sme si mali ľahko zapamätať, je muž dobre oblečený len vtedy, keď päť minút po tom, čo opustí miestnosť, nevieme, čo mal na sebe. Toto tradičné pravidlo staré 150 rokov je už otrepané, ale keď sa naň pozrieme zblízka, má niečo do seba. Muži v ružových alebo hráškovozelených oblekoch pôsobia, akoby boli farboslepí, či ako strážcovia pouličných prostitútok. Šortky a podkolienky sú povolené len u policajtov na karibských ostrovoch, všade inde by sa mal chlap kombinácii krátkych nohavíc a ponožiek vyhnúť, rovnako ako ponožkám v sandáloch. To isté platí pre vzory na kravatách. Brali by ste vážne obchodníka, ktorému na viazanke tancujú tučniaky, veveričky alebo Mickey Mouse? No práve! Aj preto svojho času manažér jednej automobilky v Nemecku žaloval noviny, pretože uviedli informáciu, že vraj rád nosí „krikľavé kravaty“. Spornú viazanku zdobili slony.
Napriek tomu všetkému, bývalý nemecký minister obrany rád nosieval viazanky s medvedíkmi alebo opičkami. Keď svojho času ešte rokoval o budúcnosti spoločnosti Opel, zdobili mu krk drobné zajačiky. I tak ho stanica ZDF v politickom barometri zvolila za najobľúbenejšieho, a odborná porota dokonca za najlepšie oblečeného politika v Nemecku. To si myslí aj tím návrhárov u Hermèsa. Dve tretiny kravát, ktoré táto, inak nóbl módna značka, prinesie na trh, sú so zvieracími vzormi. Na komentár, že takéto kravaty sú strašne nevkusné, Hermès odvetil, že dnes muži kravaty nosia pre potešenie a nie z povinnosti a preto volia osobné až expresívne vzory. Vzor so slonmi je vskutku expresívny. V kancelárii však veľmi dôveryhodne nepôsobí. Kravaty ako jediné mužom dovoľujú farebnú pestrosť a tak môžu vďaka nim pôsobiť i trocha nezbedne. Zdá sa, že na bývalého španielskeho ministra hospodárstva Miguela Sebastiána bol každodenný výber viazanky až príliš a tak chodil radšej bez nej. To vynervovalo predsedu parlamentu José Bona do tej miery, že mu nechal doniesť kravatu so vzorom malých levov. Sebastián si odmietol uviazať i túto kravatu a Bonovi poslal teplomer, vraj aby v budúcnosti schladil svoju horúcu španielsku krv a tiež ako narážku na vysoké teploty v Madride.
Iní sú odvážnejší a prezentujú svoju kravatu ako vlajku. Napríklad bývalý americký prezident Bill Clinton sa rozlúčil s neutrálnym biznis oblečením, ktoré nosieval v Bielom dome, a najnovšie ho môžeme vídať s tučným windsorským uzlom, rovnako ako aj čoraz viac reportérov staníc CNN, BBC či Fox. V poslednej dobe dokonca i futbalisti Oliver Kahn a David Beckham často nosia vzorne uviazané kravaty.
Kniha džunglí na krku sem alebo hrubý uzol tam, netreba zabúdať na to základné a to, že posolstvo na krku nesmie odlákať pozornosť od toho podstatného – a tým je muž a jeho úloha. Čím sme späť u centrály spoločnosti a loga vpredu. Aj v tomto prípade je forma bez obsahu iba zbytočným naparovaním sa. Výrobky, služby, charakter, úloha, logo a značka podniku musia byť vierohodné a kompaktné. Inak sú ako kravaty – vymeniteľné až strápňujúce.
