Obchodné domy už nie sú in
Keď sa povie „krajina vychádzajúceho slnka“, väčšina z nás si vybaví kimono, gejše, Fudži a obrovské nákupné centrá, charakteristické pre Tokio alebo Osaku. To už zrejme patrí minulosti, zostala stáť už iba tá vysoká hora, kimoná a gejše sú len nostalgickou spomienkou, rovnako ako „depatos“, ako v Japonsku nazývajú vychytené nákupné centrá.
Kedysi boli symbolom vzostupu hospodárskej veľmoci, dnes aj tieto luxusné centrá bojujú s úpadkom. Ich obrat výrazne klesá už pár rokov za sebou. Mnohým začalo prihárať, obchodný dom Seibu v tokijskej nákupnej štvrti Ginza museli napríklad zavrieť. Takashimaya, tretí najväčší obchodný reťazec v krajine, trpí nielen doma, zavrieť musel i prestížny objekt na Piatej Avenue v New Yorku. Pokus o fúziu s iným obchodným reťazcom H2O Retailing zlyhal pre kultúrne rozdiely v manažmente.
Stali sa japonské obchody len ďalšou obeťou krízy? Nielen. Pred vyše desiatimi rokmi, keď sme sa v novinách dočítali, že „Japonsko prežíva najhoršiu hospodársku recesiu od druhej svetovej vojny“, to ešte ani zďaleka nebolo tak zlé. Napriek tomu, že celková spotreba vo všeobecnosti klesala, nákupné centrá si viedli dobre a obraty luxusných značiek ako Gucci, Cartier či Tiffany stúpali. Napriek hospodárskej kríze, tretina celosvetového dizajnérskeho tovaru smerovala svojho času do luxusných predajní v Japonsku. Nákupné svätyne boli plné zástupov zamestnancov v bielych rukavičkách, elegantne oblečené dámy pri vchode sa úctivo klaňali každému novému zákazníkovi a špeciálne akcie, či zľavy v obchodoch boli niečím neznámym.
Hidehiko Sekizawa, bývalý riaditeľ Inštitútu života a životného štýlu v reklamnej agentúre Hakuhodo, to zhrnul takto: „Ak majú ľudia v inej krajine dostatok peňazí, kúpia si dom. Japoncov nehnuteľnosti veľmi nezaujímajú, túžia však po drahých veciach.“ Je to vraj dané kultúrou a históriou krajiny. Znamenalo by to, že japonských spotrebiteľov neovplyvní žiadna kríza. Čo sa však zmenilo? Prečo je potom v štvrti Ginza pokles veľkých nákupných centier počas poslednej recesie doslova hmatateľný? Odpoveďou jecheap chic (lacno a šik). Mladé ženy v Japonsku začali konzumovať inak – rýchlejšie a lacnejšie. V obchodnom dome Matsuzakaya, kde donedávna vládol Gucci, otvorila svoje predajne sieť lacného oblečenia Forever 21 z USA. Kto chce byť v Japonsku in, miesto Gucciho alebo Diora teraz nosí Uniqlo, čo je skratka pre Unique Clothing Warehouse. Tento reťazec ponúka japonským nadšencom výborne urobené najnovšie výstrelky módy za ceny, za ktoré by u Diora nedostali ani pár gombíkov.
Za úspechom tejto značky je viac než iba výhodná cena. Oblečenie od Uniqlo vyzerá dobre, okrem iného aj vďaka svetoznámej návrhárke Jill Sanderovej, ktorá značku roky pomáhala vybudovať. U Uniqlo mohla zostať verná svojmu známemu puristickému štýlu, napriek tomu jej kúsky nikdy neboli nudné, hoci strihy i materiál pre japonských spotrebiteľov sú oveľa menej nápadné, než jej staršie kolekcie.
Ako aj v iných západných krajinách, toho času spravujú japonské obchodné domy prevažne staršie dámy a ich ponuka ide mimo vkusu mladých ľudí. Tí nakupujú v iných obchodoch a obchodný model „depato“ sa tak dostal na šikmú plochu. Iba v roku 2009 zaznamenal pokles v odbyte o 10%. Naproti tomu, sieť Uniqlo stúpla o 15% - dobrý, šikovný dizajn za výborné ceny, spojený s novým imidžom. Čo to znamená? Model obchodného domu so zmiešaným tovarom je už zastaraný, a to na celom svete. Pravda, až na zopár tradičných obchodných domov zvučných mien ako sú Harrods v Londýne, Galéria Lafayette v Paríži, Neiman Macus v New Yorku, KaDeWe v Berlíne alebo Mitsukoshi v Tokiu, ktoré možno prežijú – ale najmä preto, že sú rovnako ako Fudži, najvyššia hora v Japonsku, uvedené v každom turistickom bedekri, a nie preto, že by po nich volal trh.
