Kto sa bojí sexu v reklame?
Pomenovať v Bavorsku hlboký ženský dekolt, na reklamnom plagáte propagujúcom pivo, sloganom „jama levova“, je vcelku príznačné. Hoci má údajne prísť nová forma feminizmu, funkcionárky ženského hnutia sa v anglosaských médiách ešte stále pohoršujú nad takzvanou „raunchy culture“, teda sexualizáciou spoločnosti.
A svoje sťažnosti adresujú od reklám na Wonderbru až po dupačky pre trojmesačných chlapcov s nápisom „Mám rád kozy“.
Matky ovplyvnené týmto ženským hnutím vinia za upadajúce, deti kaziace mravy, popkultúru a jej nevychovaného bastarda - reklamu. Pod paľbou kritiky sa ocitli napríklad internetové videá americkej značky dámskej bielizne Victoria´s Secret, značne obnažené fotky na džínsy Diesel, motívy kampane na parfum J'adore od Diora alebo reklamný spot „Pravá láska“, v ktorom odzbrojujúca kráska ukáže svoje vnady Porsche Carrera – a tomu sa vzápätí vztýči zadný spojler. Ustarostení ochrancovia mládeže sa sťažujú, že liberalizácia v 60-tych a 70-tych rokov nás premenila na spoločnosť s „hodnotami sexuálneho priemyslu“. A feministické hnutia ostro vystupujú proti tomu, čo považujú za škandalózne využívanie uvoľnenej ženskej sexuality na komerčné účely. Zároveň všetci zhodne citujú kanadské štúdie, podľa ktorých väčšina 13 a 14-ročných teenagerov si už na internete pozrela nejaké sexuálne video.
Samozrejme, existujú aspekty popkultúry, ktoré sú chutné asi tak, ako klobásky s vanilkovou omáčkou a odporné reklamné kampane, v ktorých sú celkom malé dievčatká nastajlované na ženy „vampov“. Stotožniť sa s najnovším hnutím „Nie pornu!“ je však stále ťažké, pokiaľ sa v konzervatívnych kruhoch ochrana detí príliš často používa ako trójsky kôň proti všetkým možným druhom slobody. Napríklad ako argument proti raperským textom, sexuálnej výchove na školách alebo krátkym topom odhaľujúcim dievčenský pupok. Prečo Meissenský porcelán ponúka mladá žena v rozopnutom župane? Nuž, pravdepodobne preto, lebo to rozbúcha srdcia dôchodcov. Naozaj potrebujeme reklamné kampane na liečbu erektilnej dysfunkcie? Musí sa herečke, ktorá robí reklamu na prostriedok proti kašľu, kamera pozrieť pod sukňu? Nie! A ničia takéto obrazy sebaúctu mladých dievčat? Ešte raz, nie! Oveľa ohrozenejšie sa asi cíti pár pokryteckých obmedzencov, snažiacich sa urputne chrániť pred akýmkoľvek vzrušením.
Určite je otázne, či je potrebné predávať mejkap pre šesťročné. A nezodpovedaná zostáva aj otázka, či tričká s nápisom „Bitch“ alebo „FCUK“ pozitívne formujú charakter 15-ročných. Ale čo si majú obliecť rebelujúci puberťáci, aby vytočili svojich rodičov? Topánky od Deichmanna s hrubou podrážkou a tričko s nápisom „Preč s minisukňami“?
Pochopiteľne, otcom sa pravidelne dvíha adrenalín a dcéram by najradšej zakázali sledovať televíziu úplne. Koniec koncov, kvôli moderným technológiám väčšina rodičov stratila kontrolu nad tým, čo ich deti vidia a počujú. Kto ju chce opäť získať, musí sa presťahovať do „ideálneho“ sveta Číny, kde sú internetové stránky typu Google, Youtube a spol. cenzurované. Oveľa viac ako to, či sú odhalené telá a dvojzmyselné texty v reklame mládeži prístupné, by sme mali diskutovať o tom, prečo sa niektoré konzervatívne kruhy rozčuľujú nad nahou pokožkou, pričom obrazy surového násilia, neustále prezentovaného v televízii, považujú za „súčasť politického vzdelávania“.
Ako však hovorí staré príslovie: Keď peňazí niet, morálky je plný svet! Počas hospodárskych kríz tradične bývajú sukne dlhšie a vlasy kratšie. Súčasná kríza nám dopriala opäť raz debatu o morálke a v Amerike svätuškárskych sponzorov, ktorí z reklám odstavili na tri mesiace vrcholového športovca, pretože vraj podvádzal svoju manželku. Čo má takéto pokrytectvo spoločné s ochranou detí a ženskou sebaúctou je rovnako nejasné ako jama levova v Bavorsku.
