Peter Littmann pre HN: Tínedžera môže milovať len vlastná matka. Svoje neistoty skrýva najradšej za veľké reči a myslí si, že má všetky práva a žiadne povinnosti. K tomu si protirečí, lebo puberťák má aj pri minimálnej informovanosti železne pevnú mienku. Skrátka, ľudia medzi 12 a 17 chcú byť cool, ale všetkým ostatným idú na nervy. S jednou výnimkou, a tú predstavujú ľudia od marketingu. Lebo tí sú platení za to, aby sa okrem iného zaoberali čítaním z krištáľovej guľe konzumných želaní mladých cieľových skupín.

Peter Littmann pre HN: Od módnych dizajnérov sme si medzičasom zvykli na všeličo. Nemyslíme tým ani tak výstredné outfity, ako skôr strategické útoky na kreditné karty spotrebiteľov. Najprv tu bolo len Haute Couture, náročná móda pre pár vyvolených, neskôr prišla „Prêt-à-porter“, konfekcia pre masy. A vývoj ide rýchlo ďalej. V posledných rokoch dizajneri  rozdeľujú trh podľa cieľových skupín na menšie segmenty. Giorgio Armani napríklad má veľa tvárí: Armani Collezioni, Armani Privé, Emporio Armani, Armani XS a Armani Jeans. Stále to ešte nie je dosť, neustále sa pridávajú licencie na slnečné okuliare, kozmetiku, hotely, detské oblečenie a „Casa“ – teda domáce textílie a menší nábytok. Takto alebo podobne ešte stále konajú mnohí dizajneri, doteraz s komerčným úspechom.

Peter Littmann pre HN: Po dlhých rokoch v brandži akosi stále ešte neviem presne, čo je to vlastne marketing. Najpresvedčivejšie znie nasledovná definícia: Marketing je pokus pripísať veciam atribúty, ktoré presahujú ich prostú tovarovú či produktovú hodnotu.