Dôležité je naozaj byť a nielen sa tak tváriť
autor: Peter Littmann
Pri obchodných jednaniach sú zákerné, v milostnom živote nás pripravujú o nervy a pri lekárskych zákrokoch bývajú bolestivé až smrteľné: komplikácie naozaj nikto nepotrebuje. Leda tak milovník hodiniek. Ten, kto sa upísal horológii, baží po všetkom, čo prekračuje jednoduchú deklaráciu času, a to pri ukazovaní dátumu, fáz mesiaca, budíku, či stopkách. Všetky tieto funkcie vyžadujú množstvo koliesok, mechanizmov a pohonov a robia hodinový strojček komplikovaným.
Na ozajstnej komplikácii niečo bude - ako v hodinkách, tak aj v živote. Jej dynamiku odhalíme až na druhý pohľad, v súlade s mottom Henryho Gravesa, ktorý v roku 1932 vyvinul dovtedy najzložitejšie hodinky s 24 komplikáciami: „Esse quam videri“, alebo „Vskutku byť a nielen sa tváriť “
Momentálne znie mantra sveta módy a marketingu často práve opačne „skôr sa zdať, ako byť“. Ak si kúpite módne dizajnérske hodinky, väčšinou ich aj dostanete: zvonka top, zvnútra flop. Čo by nás v podstate ani nemalo prekvapiť, vtipná, ale povrchná dekorácia zápästia na jednu sezónu napokon nemusí obsahovať remeselnícke dielo, ktoré pretrvá generácie. Na druhej strane rodí táto nonšalancia „spoločnosti vyhadzovania“ svojho najväčšieho nepriateľa: sklamanie z produktu. Ak každá vec, od kabelky cez tričko až po sobášny list, je dobrá len na šesť mesiacov, pôsobí nakoniec všetko rovnako bezcenne.
„Len zriedkavé veci vzbudzujú naozajstnú túžbu“, hovorí k tomu Philippe Stern, šéf ženevskej hodinkovej manufaktúry Patek Philippe. K tomu sa hodí, že tento tradičný podnik vyrobil aj hodinky „Supercomplication“, ktoré navrhol Henry Graves. Ženevčania už celé dekády vsádzajú na kontinuitu, stabilitu a trpezlivosť. Henri Stern, otec terajšieho šéfa, sa na konci 60-tych rokov podieľal na vývoji hodiniek Quarz, ktoré svojou nízkou cenou následne spôsobili krízu v odbyte mechanických hodiniek. Napriek tomu však od svojich tradičných diel neupustil. Keď si v 80-tych rokoch ľudia znovu uvedomili hodnotu remeselného umenia a kvality, spôsobilo to explóziu dopytu po jeho tradičných hodinkách. Syn Philippe nezvýšil produkciu, ale naopak obmedzil výrobu len na obzvlášť komplikované kúsky. Ročne tak opustí manufaktúru iba 30 000 hodiniek.
Protikladom tohto prístupu je Swatch Group. Pravda, najprv vám padnú do oka rovnomenné plastové hodinky a hocaký snob cíti pokušenie asociovať celú firmu s industriálnou atmosférou „vyhadzovania“. No to by bolo smiešne: za značkou Swatch sa skrýva najväčší výrobca hodiniek na svete, ktorý v minulom roku hlásil obrat vyše deväť miliard švajčiarskych frankov. Výrobcovia hodiniek navyše disponujú neuveriteľnými vedomosťami o priemyselnej výrobe mechanických strojčekov.
Súčasne dokázala Swatch Group niečo, čo sa sotva podarilo komusi inému: slúži všetkým vrstvám. Podobne ako BMW Mini, v ktorom jazdí rovnako cica z predmestia ako i manželka šéfa predstavenstva, nájdete produkty Swatch na každej ruke. Také čosi treba v marketingu naozaj zvládnuť! Koniec koncov Patek Philippe a Swatch v marketingovej stratégii nie sú až tak vzdialení, pretože aj Swatch vsádza na „nedostatok“. Keď sa na to pozrieme zblízka, je bláznivé, obmedziť sériovú výrobu plastových hodiniek, no presne to spravilo z hodiniek Swatch zberateľské kúsky: nejedny ich umelohmotné hodinky sú dnes na aukcii v Londýne hodné niekoľko desaťtisíc eur.
Či už vypiplané v manufaktúre alebo z pásovej výroby: napínavé je, že základ trvalého úspechu je všade podobný. Vskutku byť a nielen sa tváriť. Henry Graves to vedel už v roku 1932, no mnohí zjavne považujú jeho posolstvo ešte stále za príliš komplikované.
