Štokholmský syndróm liečia obchody na letisku
Nekonečné bezpečnostné kontroly, stratené batožiny, večné čakanie, stornované lety, odporné jedlo, mrzutý personál v lietadle. Lietanie už nie je zábava. Pomôže len nákupná terapia, Retail Therapy, ako Američania nazvali nakupovanie z pocitu frustrácie. Výsledkom tak je, že letiská sa menia na nákupné centrá s pripojenou pristávaciou dráhou. Letisko v Hamburgu investovalo 100 miliónov eur do veľkoprojektu „Aiport Plaza“.
Sedem podlaží a celková predajná plocha13.000 m2 sú plné lákadiel konzumu. Vzorom mu bol Mníchov. Čo v roku 1992 začalo skromne s 30 obchodmi, sa dnes pýši 203 rôznymi značkami na31.000 m2. Cestujúci a návštevníci minú v letiskových nákupných centrách v priemere 11 euro na osobu. Na letisku Heathrow v termináli 5 zaberajú „obchodní terapeuti“22.000 m2, čo je dvojnásobok oproti minulým rokom.
Cynici sa domnievajú, že prevádzkovatelia zámerne zdržujú lety a strácajú batožiny, aby frustrovaných zákazníkov nahnali do náručia miestnych obchodníkov a prevádzkovateľov reštaurácií. Ich cieľom je u cestujúcich umelo vyvolať štokholmský syndróm. Tento termín pôvodne označoval správanie sa rukojemníkov, ktorí si vytvorili sympatie k svojim únoscom a na konci rukojemníckej drámy ich dokonca obhajovali. Na letisku sa zadržaní ľudia s agresorom identifikujú natoľko, že mu uštedria slušný obrat. Oblasť neleteckého obchodu, teda obchody, gastronomické prevádzky, parkovanie, reklama a prenájom nehnuteľností, prináša na mnohých letiskách často oveľa vyššie tržby než samotná letecká doprava.
Pozrime sa napríklad na Londýn. Už pred dokončením terminálu 5 mala spoločnosť British Aiport Authority (BAA) pri 150 miliónoch cestujúcich na siedmych letiskách v Spojenom kráľovstve ročný obrat vo výške 500 miliónov libier. Prevádzkovatelia môžu tvrdiť, že sa výstavbou zadlžili až po krk, aby ľudí rýchlejšie a pohodlnejšie prepravili, ale tomu veria iba tí naivní. V prvom štvrťroku 2009 BAA zaznamenala pre hospodársku krízu a prasaciu chrípku o sedem percent pasažierov menej, ale tržby v letiskových obchodoch to viac než vyrovnali.
Oficiálnym dôvodom je, že libra počas krízy poklesla a cestujúci platiaci silným eurom na letiskách míňali viac. Neoficiálnym, že londýnske letiská Gatwick a Heathrow už stabilne patria k európskym prestupným uzlom s najväčšími meškaniami, čo však očividne nie je na škodu miestnych obchodníkov. Pozoruhodný je aj počet luxusných značiek na letiskách. Z 33 značiek, ktoré nájdeme v termináli 5, patrí až 14 do kategórie luxusných, medzi nimi Gucci, Hermès alebo Montblanc. Prečo práve tu luxus funguje tak dobre? Dalo by sa predpokladať, že miesto, kde sú ľudia nervózni alebo majú naponáhlo, zoberie chuť na nákup práve značkového alebo luxusného tovaru.
Odpoveď je jednoduchá – sú za tým muži. Áno, 85 % nákupov síce robia ženy, nie však na letiskách. Tam možno nájsť množstvo nadpriemerne vzdelaných mužov, ktorí majú bežne málo času a energie na nákupy. Čakajúc na lietadlo sa obchodní cestujúci nudia a značkové obchody majú priamo pred nosom. Mužovi tak napadne, že by sa mu zišla nová náprsná taška, zopár moderných kravát, alebo že sa blíži deň výročia svadby. Ponuka obchodníkov v letiskových obchodoch sa cielene zameriava na týchto dobre zarábajúcich mužov a tak podaktorí z nich odrazu objavia terapeutický účinok vlastnej kreditnej karty.
