Retro je únik z krízy
Časy keď sa New York nazýval ešte New Amsterdam sú dávno preč, no po holandských kolonizátoroch ostala v tomto kozmopolitnom veľkomeste predsalen nejaká spomienka – holandské bicykle. Práve v meste žltých taxíkov narástol počet ľudí, ktorí chodia do práce na bicykli za posledné dva roky až o 35 %.
Miestny úrad pre dopravu, ktorý sa doteraz zaoberal predovšetkým neustálou dopravnou zápchou v meste, hrdo ohlásil 270 kilometrov nových cyklistických ciest. Starosta Michael Bloomberg nariadil zamestnávateľom povinnosť, aby zamestnancom umožnili bezpečne odstaviť bicykel v blízkosti pracoviska.
Doteraz sa v New Yorku chodilo cvičiť najmä do fitnescentra a bicyklovali sa iba športoví nadšenci na kvalitných pretekárskych bicykloch, oblečení v elastických trikotoch, podobných v akých štartoval Lance Armstrong na Tour de France. Ako dopravný prostriedok bol bicykel na Manhattane niečím neznámym. Medzičasom však možno vidieť, rovnako ako v Európe, bežných ľudí v oblekoch a kostýmoch, ako idú na bicykli pozdĺž riek Hudson alebo East River do práce. A to práve na holandských bicykloch! V krajine, kde sa každá druhá reklamná kampaň zakladá na tom, že výrobok je „nový“ či „vylepšený“, tento dopravný prostriedok, ktorý od čias druhej svetovej vojny neprešiel výraznejšími zmenami, láme všetky rekordy predajnosti. Prečo je tomu tak?
Pretože holandské bicykle sú pohodlné, umožňujú rovné držanie tela a tým človek na nich lepšie vyzerá a menej sa potí. Oproti pretekárskemu bicyklu dodajú vážnosť aj mladšiemu užívateľovi a navyše rovnako ako skriňové kufre či baretky oplývajú európskym šarmom, ktorý majú Američania tak radi. Rozmach týchto rachotiniek je koniec koncov viac než len otázka štýlu. Všetky moderné výzvy dneška v nás prebúdzajú nostalgiu a tak hľadáme tradičné mená a značky s čo možno najdlhšou históriou, ktorá evokuje dôveryhodnosť. Môže byť niečo spoľahlivejšie než ťažký holandský bicykel s krytom na reťaz, hrubými blatníkmi a tlmičmi pod koženým sedadlom?
Rovnaké emócie, pre ktoré sa v New Yorku holandské bicykle predávajú ako teplé rožky, poháňajú Európanov v oblasti módy. Niektorých inšpirujú staršie filmy napr. o Jamesovi Bondovi alebo s Doris Day. Aktuálne módne línie vyzerajú, akoby ožila parížska avantgardná módna návrhárka 30-tych rokov, Elsa Schiaparelli. Dielo jej kolegyne Madeleine Vionnet dokonca skutočne oživili u Valentina. Cacharel odštartoval vintage kolekciu, s vysvetlením, že momentálne je veľký dopyt po archívnych kúskoch. Dolce & Gabbana celkom otvorene recyklujú prvky zo starých kolekcií a výsledkom sú napríklad blúzky s leopardím vzorom z 80-tych rokov. Veľkým hitom boli nedávno v britskom obchodnom reťazci Marks & Spencer fialové bodkované šaty v štýle 40-tych rokov.
Keď ide o trend, reklamné agentúry nemôžu byť ďaleko. V reklame na Harley Davidson s názvom American Bombshell, vystupovala modelka Marisa Miller ako sexi blondínka zo 40-tych rokov. Spoločnosť Pepsi zas stavila na „throwback campaign“ a psychedelické vzory 70-tych rokov.
V skutočnosti je retro štýl dôsledkom krízy. Nie preto, že bicykel šetrí benzín a tým aj rozpočet, alebo preto, že problémy u GM a Chrysler ukázali, že autá vyrábané v USA nie sú až také skvelé. Nie, jednoducho ide o túžbu po minulých časoch. Retro výrobky a retro imidž sú ako upokojujúci prostriedok bez predpisu, spotrebiteľovi umožňujú bezpečnú objavnú cestu do pokojne pôsobiacej minulosti. Mnohí sa radi obklopujú vecami s nadčasovým dizajnom. Identita a autenticita sú atraktívne vždy, u ľudí i výrobkov. V chaotických hospodárskych časoch môžu byť dôchodcovské holandské bicykle takpovediac zlatom medzi dopravnými prostriedkami. Je známe, že po zlate teraz túži celý svet. Veď čím neistejšia doba, tým lákavejšia tvrdá mena starej, dobrej epochy.
