Urob si sám je svetový hit
Peter Littmann: Doma uštrikované svetre sú v móde, v každom ohľade. Medzičasom existuje nielen svetový deň štrikovania a neuveriteľné blogy o manufaktúrnej výrobe ihlicami doma
na gauči,viď knittinganarchist.de alebo hladko-obratko.blogspot.com, ale aj knihy a časopisy od Vlniky až po Verenu. Dokonca aj Madonna sa vraj spriatelila s ihlicami. Konzument, ktorý sa o ručné práce zaujíma teoreticky, no v praxi dáva prednosť pohodlnosti, zoženie na dawanda.com nielen hotové chňapky na hrnce značky „Vlastnoručná výroba“, ale aj teplé deky pre ľudí, zvieratá, či hoci aj obal na čajovú kanvicu. Samovýroba je aktuálna téma: národ sa s jasotom teší na „vlastnoručne urobené“ veľkonočné či vianočné sviatky s receptami a návodmi na domáce majstrovanie.
Útulnosť kam len oko dovidí: Návody na figúrky do betlehemských jasličiek opracovanými lupienkovou pílkou s trvanlivým, a teda ako darček vhodným, čokoládovým koláčikom sa pridávaju do časopisov. Široko-ďaleko sa majstruje, háčkuje, hobľuje, vyrába keramika a viažu vence, vyrábajú šperky akoby sa priemyselná revolúcia nikdy nekonala.
No dobre, značka „vlastnoručná výroba“ tu bola vždy, ale väčšinou bolo buchotanie v dielni zavinené nešťastným manželstvom – mnohí muži považovali za jednoduchšie zašiť sa v kôlni s pílkou, alebo v kvetinovom záhone so slimákmi, než ubiť čas s vlastnou manželkou. Novinkou je vlastne len, že samovýroba sa teraz propaguje ako svetonázor, niektorí splietajú čosi o „autentických produktoch“, „odmietaní tlaku konzumu“ a „dôstojnosti výrobcu“ – ako keby zo sériovej výroby vznikali len nekvalitné produkty a mrazená pizza bola rovno cestovným lístkom do pekla.
Odkiaľ pochádza táto filozofická nadradenosť doma zmajstrovaných vecí? Prvá odpoveď väčšinou znie: kríza a ňou vyvolaná snaha šetriť odkazuje veľa ľudí späť na ich vlastné zručnosti. A pretože nik sa nepriznáva rád, že má práve prievan v peňaženke, nafukuje sa vlastnoručné vykachličkovanie kúpeľne na zlatú cnosť. Znie to logicky, ale podobné nápady väčšinou prídu skrátka. Napríklad varenie je už dlhšiu dobu ťažko v kurze. Sú to často práve chlapské partie, ktoré si z toho spravili rituál a nič im nie je pridrahé. Už vôbec nie kvalitné červené Bordeaux, ktoré pri tom tečie prúdom.
Ľuďom pravdepodobne nejde ani tak o peniaze alebo ideologicky prikrášlené odmietanie masovej produkcie, ale celkom jednoducho o individualitu, zábavu a hrdosť. Čoraz viac ľudí má abstraktné zamestnanie, pri ktorom sa všetko deje na obrazovke a po práci sa tešia z praktických výziev. Kladivo, klinec, doska – aké milé! Dobrý pocit je aj vytiahnuť z trúby doma upečený koláč. Previezť sa do cukrárne, aby ste si kúpili sacherovú tortu, sa už nenosí. Medzičasom pestuje dokonca Michelle Obama zeleninu v dobre ustráženom, vlastnoručne okopanom záhone za Bielym domom. A dôvodom sotva bude nedostatok prostriedkov.
Reťazec predajní Hornbach už dlhšie poukazuje na faktor zábavy pri vlastnej výrobe s náročným popevkom: „Jippie-ja-ja-jippie-jippie-jey!“ Na domacom trhu sa táto nemecká firma stala víťazom krízy televíznou kampaňou ako vyrezanou z dreva: Pekne ťažkopádne a preto ľahko zapamätateľné. Verše v pozadí ako: „Vŕzgajúce schody. Prehrané stávky. Chýbajúce prostriedky. Vyhrané tituly. Banka. Bankrot. Jazero. Klišé“ končia sloganom „Navrhni svoj projekt“. Intelektuálny prvok celého počinu pritom prichádza kvázi podvedome. Tým, čo ho nepochopia, to nevadí, ostatní sa tešia z viet ako: „Čo musíme. Čo by sme mali. Čo by sme mohli.“ Verše pochádzajú od Mathiassa Strohratha, textára reklamnej agentúry Heimat v Berlíne.
A oni fungujú: Hornbach hlási rast obratu v roku, kedy takmer celé nemecké hospodárstvo padá. Je teda toto ten neustále citovaný vzostup ľudstva proti masovej produkcii? Alebo majú len čerstvo schudobnení krízoví stroskotanci pár uvoľnených skrutiek? Ani nie, proste len v dome a na záhrade je stále čo robiť. Hľadať nápady v stavebninách a potom ich sám vyskúšať je jednoducho zábavnejšie, než zavolať nejakých predražených a nespoľahlivých remeselníkov.
