Manažér nesmie byť smiešny

PROFIT / TREND

Firma, to sú najmä zamestnanci, zákazníci a komunita. Zisk a rast sú povinnou jazdou, ktorá pre vznik skvelej spoločnosti nestačí. Neprináša totiž dodatočnú pridanú hodnotu. Tak to vidí Peter Littmann, marketingový expert, ktorý pomáha firmám úspešne sa presadiť na globálnom trhu.

 

Kedy sa z dobrej firmy stane skvelá?

Vtedy, keď ľudia, ktorí firmu vedú, majú ambíciu presiahnuť tú povinnú jazdu, teda zabezpečenie zisku a rastu. Keď chcú vytvoriť dodatočnú hodnotu. A to je možné iba vtedy, ak sa uspokoja a prekročia očakávania a potreby nielen zamestnancov, zákazníkov, ale tiež okolia. Zamestnanci strávia v práci veľmi veľa času. Manažéri si ju nosia v hlave aj domov. Majú zodpovednosť za svojich ľudí. A keď máte za niekoho zodpovednosť, musíte sa oňho starať, rozvíjať ho, snažiť sa o to, aby bol spokojný a dokonca, ak to je možné, tak aj šťastný. Keď máte s firemným prostredím skúsenosti, dokážete v prvých dvadsiatich minútach po vstupe do neznámej firmy vycítiť, aký to je podnik. Nevideli ste pritom ešte bilanciu ani čísla, ale cítite dušu. Skvelých firiem nie je veľa, ale keď do nich vkročíte, viete, že ste vkročili do skvelej firmy.

Kedy sa vám to stalo?

Mojím dlhoročným klientom je Porsche, to je skvelá firma. Keď som do nej prvý raz prišiel, dali sme si so šéfom kávu, porozprávali sa a potom ma pozval na obed. Očakával som nejakú reštauráciu v Stuttgarte, ktoré sú známe výborným jedlom. Keď mi povedal, nech si neberiem kabát, ostal som zmätený. Namiesto do nóbl reštaurácie ma zobral do závodnej reštaurácie. Sedeli sme pri stole a okolo nás sedeli zamestnanci aj robotníci, ktorí robia priamo za pásom. Výborne sme sa najedli, to je jedna vec, druhá je tá, že som mal možnosť cítiť ducha tej firmy. Videl som, ako sa zamestnanci medzi sebou pohybujú, rozprávajú a ako pozerajú na svojho šéfa. Bol som nadšený a pochopil som, že ak máte dobrých ľudí, ktorí sú spokojní a motivovaní, tak pracujú radi. A keď pracujú radi, pracujú lepšie. Dobrí ľudia robia dobrí podnik. A skvelí ľudia robia skvelí podnik.

To je pekná téza, ale v praxi to často nevidno. Prečo?

Konkurencia sa neodlišuje inými strojmi, budovami či materiálmi. Rozlišuje sa jedine tým, že má iných ľudí. A tým nemyslím robotníkov, majstrov a inžinierov, ale vedenie toho podniku. Manažéri majú zodpovednosť. Na Západe je bežné, že ak firma nefunguje, neprepustia zamestnancov, ale vymenia manažéra. Po roku vidíte, ako sa podnik zmenil. Rovnako to bolo aj pri tomto šéfovi Porsche. Do podniku nastúpil v čase, keď mal obrovské problémy. Nevymenil ľudí ani stroje, priniesol svoj prístup. Z upadajúcej firmy urobil skvelú firmu.

Mali iste možnosť stretnúť sa so skvelými manažérmi. Aký ste teda vy sám?

Myslím si, že ľudí treba brať vážne. To znamená, že nielen veci nariadim, ale vypočujem si aj názor zamestnancov. Nemyslím tým naoko, skutočne si ich vypočujem. Ľudia vo firmách vedia veľmi veľa, pretože sa svojou profesiou denne živia. Často vedia veci lepšie ako sám šéf. Lenže ak má šéf strach, že by sa blamoval, ne- opýta sa. Namiesto toho čosi nariadi a oni vedia, že je to hlúposť. Keďže si nechcú vyrobiť problémy, radšej mlčia a usmievajú sa. Ak raz šéf takto klame sám seba a tvári sa, že všetko vie, aj keď nevie, viac nemá šancu. Nezíska si rešpekt. Dobrý šéf sa vždy pýta svojich ľudí, potom si to premyslí a až potom ukáže smer.

Takže dobrý manažér sa na manažéra hrať nemusí?

Nie. Iba vtedy, ak máte strach či komplexy, snažíte sa to prekonať tým, že sa hráte na veľkého šéfa. Ten skutočne skvelý šéf sa na to hrať nepotrebuje. On je skôr skromný. Poznám jedných z tých najúspešnejších a najväčších manažérov na svete a sú to normálni ľudia, ktorí sa netvária ako „mačovia“. Ľudia okolo nich vedia, kto sú a rešpektujú ich. Na- opak tí, ktorí sa na manažérov iba hrajú, sú smiešni. Nikto ich neberie vážne, zamestnanci sa z nich smejú a oni sú jediní, ktorí to nevidia.

Keď ste stúpali po kariérnom rebríčku, nestalo sa vám tiež, že ste sa na manažéra iba hrali?

Mám obavy, že keď som bol mladý a ešte som iba začínal, tak som taký trochu bol. Mal som však veľké šťastie, že hneď od začiatku, ako som sa stal manažérom, som začal prednášať aj na univerzite. Tam som sa veľa naučil. Keď ste manažér a diskutujete so svojimi podriadenými, tak sú k vám zdvorilí a nepovedia, keď navrhnete nejakú hlúposť. Možno majú strach, že ich vyhodíte, alebo im to je možno jedno. Študenti sú nezávislí, ak poviem niečo nerozumné, okamžite reagujú. Ak som im hovoril o dobrej knihe, na ďalší týždeň sa ma na ňu okamžite niekto spýtal. Keď som ju nečítal, už som sa blamoval. Nestalo sa mi to dvakrát, len raz.

Takže je dôležité mať pokoru?

To je jasné. Pokoru máte, ak ste v sebe a veríte si. Ak máte obavy, komplexy, tak sa ich pokúšate všemožne prekonať a ste smiešny. Manažér nesmie byť smiešny. To neznamená, že má byť dokonalý, lebo nikto nie je. Len nesmie hrať niekoho, kým nie je.

Aj so zlými vlastnosťami? Lebo tie sa dnes veľmi nenosia.

Každý človek má dobré aj zlé vlastnosti a manažér musí byť v prvom rade človek. Ja sám som niekedy ľuďom vynadal, ale keď som sa upokojil, zobral som si ich stranou a ospravedlnil som sa. Ak nemáte vnútornú istotu, toto neurobíte. Zamestnanci sú pritom pre firmu to najdôležitejšie. Ak sa ich spýtate medzi štyrmi očami, či pracujú pre firmu alebo pre šéfa, väčšina spontánne odpovie, že pre šéfa. Ak mu dôverujú, sú o ňom presvedčení, všetko je v poriadku. Ja mám napríklad takú tézu, že moji zamestnanci musia mať iskričky v očiach. Vezmime si príklad zo športu: v tímových športoch sa stáva, že máte tím plný výborných hráčov, ale aj tak prehráte. Potom máte priemerne dobrých hráčov pod vedením výborného trénera a vyhráte. Mužstvo je viac ako kopa jednotlivcov. Firma nie je nič iné ako taký HC Slovan Bratislava. J

Ako ducha firmy ovplyvňuje majiteľ a ako líder?

Ideálna konštelácia je, ak je majiteľ súčasne aj lídrom. Lebo majiteľ je veľmi presvedčivý, tomu verím, keď niečo povie. Je to jeho firma, on má dlhodobé ciele, buduje si ju. Manažér len prevezme tieto hodnoty. Stále má však možnosť, že ak to nebude fungovať, pôjde niekam inam. Manažér musí prebrať zodpovednosť a skvelý je vtedy, ak pri každom rozhodnutí myslí v prvom rade na firmu a nie na seba.

Je nejaký rozdiel medzi zamestnancami v rôznych krajinách?

V Amerike nikto šéfovi nepovie svoju mienku, pretože tam je pravidlo, že šéf má vždy pravdu. V západnej Európe je to trochu lepšie, ale aj tak si ľudia dávajú pozor. Majú strach, pretože ak si je šéf sám sebou neistý, tak ich môže ich otvorenosť stáť miesto. V nemeckých podnikoch je napríklad veľmi veľa strachu. Veľa sa vo svojej práci zaoberám aj otázkou inovácií a keď hovoríme o skvelých firmách, tak to sú tie, ktoré sú inovatívne. Ale inovácia funguje iba vtedy, keď ľudia nemajú strach. Vždy je spojená s rizikom. Ak majú obavy, že urobia niečo nedokonale a budú za to potrestaní, nič nového skúšať nebudú.

Veľa sa diskutuje o slobodných firmách a o tom, že v súčasnosti hierarchická štruktúra viac vo firme nemá miesto. Čo si o tom myslíte?

Je to komplikovaná otázka, pretože teoreticky je to tak, že hierarchická štruktúra je človeku nepríjemná. Vytvára tlak zhora a ten vedie ku strachu. To nie je dobré. Ale čo je lepšie? Keď nemáte štruktúru, tak máte chaos. Skupina ľudí nerozhodne, tá debatuje, diskutuje, diskusiu skončí a neurobí nič. Potrebujete niekoho, kto povie, ktorým smerom sa ide a kontroluje, že sa ním ide. Preberie tiež zodpovednosť. Skupina ľudí nikdy neprevezme zodpovednosť.

Ľudia vo všeobecnosti nie sú ochotní prevziať zodpovednosť.

To je pravda, to je veľký problém. Úlohou manažéra je k tej zodpovednosti svojich ľudí priviesť. Ak však zamestnanci vidia, že on sám v skutočnosti zodpovednosť nepreberá, že mu je to jedno, tak ho kopírujú. Veď prečo by mali byť lepší, keď ich šéf je taký, aký je.

 

Peter Littmann (64)

Narodil sa v Prahe a od svojich troch rokov žil v Bratislave. Počas okupácie v roku 1968 odišiel do Nemecka s tridsiatimi markami vo vrecku. Začínal ako nosič káblov pre televíziu, dnes je označovaný za marketingového guru. Má za sebou niekoľko svetových marketingových úspechov. Ako predseda predstavenstva stál za vybudovaním značky Hugo Boss, ktorú vyniesol z lokálnej odevnej firmy do svetovej globálnej špičky. V nemeckom Hamburgu založil svoju vlastnú firmu Brandinsider a v súčasnosti pôsobí ako poradca pre svetovo známe značky. Do jeho portfólia patria automobilové značky Mercedes, Porsche či BMW, ale tiež odevné ako Marc O´Polo. Má tri dcéry.

© 2013 TREND Holding, spol. s r.o.