Peter Littmann pre HN: Životné múdrosti o láske, neresti a rybom tuku, ktoré pred 40 rokmi zvykla rozdávať teta Hedviga, zabudli jej synovci a netere tak rýchlo, ako sa len dalo. Ak im však zaznie v ušiach podobný piskľavý hlas dnes, každý to má v hlave prítomné ako bolesť zubov: tetuškine dobré rady, rovnako ako rodinné oslavy, na ktorých sa udeľovali.

Peter Littmann pre HN: 40-hodinový pracovný týždeň? Väčšina ľudí, ktorých poznám, sa snaží zvládnuť 40-hodinový pracovný deň... Takto alebo podobne znie krédo „nenahraditeľných“ chvastúňov. Pre nich platí pravidlo: Kto má už budúci týždeň voľný termín, je neúspešný alebo neobľúbený. K tomu sa pridáva presvedčenie: „Význam človeka spoznáte podľa toho, čo robí vo voľnom čase.“  A tam sa behá, maľuje, varí a záhradkárči ako o závod.

Peter Littmann pre HN: Hollywoodska legenda Sydney Pollack si takto točí dokumentárny film o guru architektúry Frankovi Gehrym. A v ňom, nik iný než slávny pop-artový umelec Robert Rauschenberg vytkne staviteľovi, že vraj už nie je žiadny architekt, ale značkový produkt. Dosť vtipné: značkou môže byť len človek sám, keď sa ňou stanú iní ľudia z umeleckej branže, je to zrada múzy. „Dobré, pravdivé a krásne“ umenie nemá byť produktom marketingu, ale má dýchať ducha vznešeného spôsobu myslenia. Umenie a komercia? „Fúúúj“, kričí ten naoko dobrý človek, „umelec má slúžiť umeniu, značka je trh, a to je mrzký mamon!“