Trh s kozmetikou. V kurze sú chlapi s dózičkami
Peter Littmann pre HN: Okrem Škótov s ich vlnenými kockovanými kiltami a tunajších prívržencov voálových vyšívaných záclon na oknách v panelákoch záhyby nemá nikto rád.
Pokrčený „look“ je rovnako neželaný na košeliach, na autách, či umeleckých dielach. Na tisíckach zásielok stoji: „Neskladať!“ Záhyby sú na škodu – obzvlášť na tvári.
Výsledkom je, že trh s produktmi starostlivosti o pleť sa leskne ako čerstvo naolejovaný detský zadoček. Podľa spoločnosti pre výskum trhu Euromonitor International je jeho hodnota medzičasom vyše 100 miliárd dolárov – a tým o 40% vyššia než v roku 2009. Kríza na tom veľa nemení, počas recesie sa malému luxusu darí obzvlášť dobre. Kto si vďaka kríze nemôže dovoliť Prada-záležitosti, tobôž ešte auto, čln alebo novú kuchyňu, rád sa uteší zaplatiteľnými radosťami z tuby. Tie v ideálnom prípade pomôžu hneď aj proti vráskam zapríčineným krízou, čo zopár drahokamov, alebo práčka Miele tak ľahko nedokážu.
Ale takýto mini-boom v inak rozšírenej depresii má zriedka len jednu príčinu. Trh večnej mladosti je poháňaný viacerými zdrojmi. Globálnou feminizáciou, demografiou, rastúcim životným štandardom a trendom wellness. Po poriadku: voľakedy by sa pravý chlap nechal radšej prichytiť pri pytliačení, alebo ilegálnom pálení alkoholu, než s dózičkou pleťového krému, dnes to však v jeho kúpeľni vyzerá ako u kozmetičky: za posledných päť rokov sa trh s pánskou kozmetikou zdvojnásobil. Kým doteraz bolo pravidlom, že ženy dobýjali mužský svet, priemysel zmenil kurz a muži hromadne padajú do suda s krémom proti vráskam.
A to čoskoro všade: štáty BRIC, teda Brazília, Rusko, India a Čína neustále doháňajú životný štandard – čoraz viac mužov a žien sa z chudoby prediera do strednej vrstvy. Kto môže, neošetruje si už pleť a vlasy rastlinnými olejmi a maslom, ale používa Niveu a L´Oréal. Najväčší mastičkári sú Číňania s nárastom 200 percent od roku 2002, v závese s Latinskou Amerikou a východnou Európou, kde sa drahé značkové vodičky a krémy stali dosažiteľným luxusom.
Natierame a krémujeme sa aj čoraz vytrvalejšie: v rozvinutých spoločnostiach sa ľudia dožívajú čoraz dlhšie, v Západnej Európe bude mať čoskoro 50 percent obyvateľstva viac ako 40 rokov. Celosvetovo používajú najväčšie množstvo telovej kozmetiky v prepočte na hlavu Japonci – ich dve percentá svetovej populácie spotrebujú okolo 20 percent globálnej produkcie krémov. Malý zázrak: v krajine Nippon má 22 percent ľudí nad 65 rokov a hladká, svetlá pokožka je tam už stáročia symbolom bohatstva a krásy.
Marketingoví experti príslušných značiek hovoria o trende wellness. V skutočnosti však len jednoducho rastie kult mladosti, keď klesá pôrodná krivka – čoho je málo, to je čoraz cennejšie. Nikto nechce vyzerať na stretávke zo strednej tak staro, ako ostatní. Hollywood určuje trendy: dokonca i megahviezdy ako Meg Ryan a Nicole Kidman, ktoré od samého botoxu ledva hýbu tvárou, zostávajú v biznise, hoci s prirodzenou pokožkou by sa hralo oveľa lepšie, než s takou maskou. Pamätajte si: Čo sa týka wellness-trendu - to, či je niekto mladý a zdravý, zostáva druhoradé, pokiaľ tak aspoň vyzerá.
To teší predovšetkým Americkú spoločnosť plastických chirurgov, ktorá hlási ročne okolo 5 milióna ošetrení botoxom – takmer o 500 percent viac, než na prelome tisícročí. A „Wall Street Journal“ prináša správy, ako si pracujúce ženy v boji o nový job nechávajú „vstreknúť mladosť“. Pod týmto optickým tlakom konkurencie siaha nejedna, ktorá sa vlastne rozhodla „zostarnúť dôstojne“, po produktoch proti starnutiu. To vytvára priestor pri tvorbe cien. Mnohí ľudia vysolia za prísľub mladosti až do 400 eur. „Napínajúci“ segment telovej kozmetiky s 83 percentami rastie najrýchlejšie, tesne za ním nasledujú výrobky proti starnutiu tváre s nárastom o 67 percent. Takpovediac, vrásky budú čoskoro určite v kurze – ako sme si povedali, čoho je málo, to sa stáva čoraz cennejším.
